Už od nepamäti si ľudia snažia prácu uľahčiť. Využívajú pri tom rôzne stroje a metódy, ktoré im to umožňujú. Jeden z odborov, ktorý sa snaží čímsi prispieť do dejín techniky a tak isto do ľudskej spoločnosti je UMELÁ INTELIGENCIA. Pri vyslovení pojmu "Umelá inteligencia" si mnohí z nás možno predstavia vývoj umelých ľudí, ako to bolo v rovnomennom filme Stevena Spielberga. Ale čo vôbec umelá inteligencia v skutočnosti predstavuje? V počiatkoch skúmania umelej inteligencie bolo cieľom vytvoriť systém ktorý by bol schopný nahradiť človeka. Pričom dnes sa ciele sústreďujú na skúmanie myslenia človeka, s cieľom vytvorenia modelov, ktoré by boli schopné toto myslenie napodobniť. Plánovanie činnosti robotov je jednou z ústredných tém klasickej umelej inteligencie. Vychádza sa pritom z tvorby vnútorného modelu sveta, na ktorú nadväzuje tvorba plánu činnosti. Aj keď v dejinách ľudstva neprešlo veľa času od vytvorenia prvého robota, čim ďalej tým viac sa s nimi stretávame v bežnom živote. Spočiatku to boli stroje, ktoré sa len nemotorne pohybovali alebo vykonávali jednoduché činnosti, ale ako plynie čas a získavame vedomosti, tak aj rastú schopnosti a možnosti robotov. Vytvárajú sa inteligentné stroje to znamená vytvára sa umelý život . Naše predstavy o robotoch sú veľmi rôznorodé od robotov podobných človeku, cez jednoduché pohyblivé stroje až po hrozivé monštrá. Niekto si predstaví stroje ktoré robia len to čo im určuje program, iný umelú inteligenciu schopnú samostatne sa rozhodovať. Niekto vidí v robotovi priateľa a pomocníka iný ničiteľa respektíve hrozbu pre ľudstvo. V tejto eseji by som chcela poukázať hlavne na vývoj a pokrok robotov respektíve vývoj a pokrok umelej inteligencie u robotov, ktoré sa využívajú ako hračky, pomocníci v domácnostiach a nie ako hrozba pre ľudstvo